Maledivy 2008


     Maledivy je štát v Indickom oceáne blízko Srí Lanky a Indie, pozostávajúci z množstva atolov a viac ako 2000 ostrovov. Nikto ich nikdy nezrátal presne, pretože niektoré sa z mora vynárajú a po rokoch zanikajú. Najvyšší bod nemá viac ako 20m nad morom. Máloktoré z nich sú obývané, väčšina nie je väčších ako námestie v hociktorom slovenskom meste a veľmi málo ich je zarastených vegetáciou, ktorú nevysadili ľudia. Tieto ostrovy sú pozostatkom dávnej sopečnej činnosti. Domáci nazývajú ostrovy perlami Indického oceánu a sú na svoje takmer zatopené ostrovy aj náležité hrdí. To pravé bohatstvo totiž schovávajú pod hladinou mora. Bol som už vo viacerých atraktívnych destináciach, ale musím uznať, že, Maledivy sú naozaj úžasné, hlavne v lagúnach za korálovými bariérami, kde je more úplne pokojné a v roztrúsených korálových ostrovčekoch to neuveriteľne žije. Jedinou katastrofou, ktorú tento prírodný skvost postihol boli tsunami pred 5 rokmi  a hlavne hurikán El Nino, ktorý spôsobil, že sa v niektorých častiach oceán prehrial, čo malo za následok vyhynutie celých kolónií koralov. Tie sa však už zviechajú z tohto úderu a začínajú sa opäť množiť.

     Popri Maledivoch majú migračné cesty množstvo druhov rýb. Takmer každý mesiac sa menia rybie osádky v oceáne a prichádzajú nové druhy. V mojom termíne som bohužiaľ nestihol migráciu rýb wahoo a tuniaky s merlínmi ešte nedorazili, ale aj tak nebolo núdza o iné druhy rýb. Športová rybačka je na Maldivoch obmedzená na chytanie len s domorodými sprievodcami, ktorí vás zoberú na neobývané miesta, kde to rybami naozaj vrie. Vo všeobecnosti však som sa nestretol, že by športový rybolov bol v rámci cestovného ruchu samostatne organizovaný, väčšinou len ako spestrenie dovolenky. Ja som bol veľká atrakcia, keď som mal požiadavky o chytanie rýb z brehu, alebo v lagúne muškárskym prútom.

     Ja som býval asi v strede Maledivoch na ostrove Rangali, ktorý sa skladal z dvoch malých ostrovčekov, spojených medzi sebou asi 200m dlhým mostom. Obidva ostrovy boli mimoriadne malé a za 1/2hodiny ste bez problémov prešli obidva ostrovy. Lagúna mala z jednej strany v priemere hĺbku do metra a končila korálovým útesom, kde sa búrlivo lámali vlny oceána a z druhej strany ostrova sa zvažovala až do 20 m a pokračovala do vnútra atola. Počas prílivu stúpla voda o 80-100cm a príliv sa opakoval každých 12 hodín.

     Priamo na ostrove som ryby chytal buď priamo z vody, alebo počas vrcholiaceho prílivu z pontónu terasy, kde sme bývali. Na ostrove som zásadne muškáril. Používal som 9 Sage Xi s veľkým morským navijákom Sage, kde bolo nevyhnutnosťou veľké množstvo bekingu. Striedal som rôzne techniky sťahovania – od mimoriadne rýchleho, kde som používal rôzne typy rybičiek až po pomalé sťahovanie s napodobninami krabov, pričom som striedal len plávajúcu a intermediálnu šnúru. Po čase som zistil, že rôzne druhy rýb chcú iný pohyb a hlavne v inej hĺbke. Napríklad najbojovnejšie ryby Blue Jack a tiež Ihlice útočili na nástrahy takmer výlučne rýchlo ťahané tesne pod hladinou, dokonca ich dráždil pohyb, keď som nástrahu, hlavne rybku, alebo bzdocha brázdil po hladine. Jacky úročili razantne a bolo ich veľmi ťažké zastaviť po zábere. Veľa, hlavne veľkých Jackov som stratil, keď som sa ich výpad snažil zastaviť úplným dotiahnutím brzdy, pretože vtedy stačil malý škrt o koral a silon sa okamžite roztrhol. Rôzne druhy Snaprov – červený, žltý a pásikavý, alebo iných korálových rýb, zase obľubovali rôzne druhy krevetiek, alebo krabov, keď sa nechali vyklesať na dno a potom sa rýchlo vyťahovali až skoro k hladine, opäť sa nechali trochu vyklesať a zas prerušovane ťahali a zas nechali vyklesať. Zábery prichádzali okamžite po začatí ťahania nástrahy z dna, pričom veľmi dôležité bolo, aby ste ťahali nástrahu k hladine, alebo keď som po prudkom potiahnutí k hladine prestal ťahať, nechal som nástrahu voľne prepadávať a potom prerušovane začal poťahovať. Žraloky, ale aj iné ryby zase útočili na rybky, ktoré boli ťahané prerušovaným ťahom, prípadne striedaním rýchlosti. Okamžite po spomalení, alebo zastavení ťahania prichádzali zábery. Najlepšie farby streamrov boli bielo-žlté, bielo-modré, alebo tyrkysovo modré a bielo červené kombinácie. Osobitnou kapitolou boli bielo-strieborné bzdochy, ktoré fungovali bezkonkurenčne večer a v noci a najlepšie brázdené, alebo rýchlo ťahané s poskakovním po hladine. Na túto techniku a aj nástrahu som prišiel náhodou, keď sme raz po večeri pozorovali ryby z mosta pri lampe, ktorou bol osvietený spodok mosta. Ryby tam práve útočili na nejaký hmyz, alebo živočíchy, ktoré takto poskakoval a rýchlo sa pohyboval po hladine. Žiaľ nikdy sa mi nepodarilo odchytiť to, čo tie ryby tam nahá?ali, len z diaľky som videl tvar a farbu. V každom prípade môj bzdoch fungoval výborne. Takmer nepostrádateľné a 100% fungujúce boli však Berkley Gulp Alive krevety a kraby v tekutom dipe vo vedierku. Chytal som nimi presne tak ako s muškami, používal som tie isté techniky a fungovali naozaj výborne. Doporučujem všetkým, ktorí idú k moru chytať ryby na túto nástrahu. Nebudete potrebovať ani rybie mäso, ktoré vám okamžite a veľmi obratne ryby aj tak stiahnu z háčika. Stačí vám na to obyčajný prívlačový prút s navijákom, jigový háčik s hlavičkou do 10g ( podľa hĺbky v akej chytáte, v Nórsku môžete použiť aj ťažšie) a už len nechať vyklesať na dno a potom prudkými pohybmi dvíhať, spúšťať a poťahovať, prípadne ťahať ako rybku.

     Veľmi dôležitý bol čas, kedy ísť ryby chytať. Najlepší čas bol, keď príliv bol asi v polovici, pretože už za plného stavu vody ryby boli už oveľa menej aktívne. Zrejme prichádzali s prílivom vyhladované a rýchlo sa nakŕmili a potom už boli opatrné.

     Mimoriadnym zážitkom však bolo chytanie z lode, tzv. Big Game. Miestny sprievodca, ktorý nám tvrdil, že už bol na všetkých ostrovoch Maledivov a že pozná všetky reefy, kde sa zdržuje najviac rýb nás zobral ku južným atolom a naozaj sme boli spokojní. Za 4-5 hodín sme zvykli nachytať 5 až 7 veľkých rýb, hlavne Red Snaper, Blu Jack a Barracuda. Vytiahnuť mimoriadne bojovného, metrového Blue Jacka, ktorý vážil aj 20kg trvalo 20 až 30 minút a človek bol z toho dosť unavený. Väčšinu rýb sme púšťali, ale niektoré boli po boji také unavené, že sme boli nútený ich zobrať. Ryby sme chytali klasicky trollingom, alebo keď sme našli hejno malých rýb, pomaly sme sa posúvali za ním a klasicky sme vláčili. Najúspešnejšou nástrahou bol špeciálny popper, ktorý bol do polovice vyváženy záťažou, a po nahodení stál na hladine ako plavák. Dôležité bolo, aby nástraha špliechala na hladine a rýchlym ťahaním vydráždila dravé ryby. Na čo vás však chcem upozorniť, je záverečné fotenie s rybou. Musíte byť opatrní, pretože morské ryby majú veľa nepríjemných ostrých výčnelkov a aj keď sa zdajú kľudné, z ničo ho nič vás jedným prudkým pohybom môžu zraniť. Ja som tak podcenil fotenie s Blue Jackom, ktorý má na spodnej časti tela až  ku chvostu veľmi tvrdé a ostré platničky, ktorými ma dosť nepríjemne poranil na ruke a nohe. Väčšinu fotiek sme potom robili už len s pomocným hákom a väčšinou sme veľké ryby držali dvaja.

 

     Na záver doporučujem všetkým, ktorí chcú chytať pri mori, aby nepodce?ovali slnko, pretože slnko pri mori vás dokáže opáliť aj cez tričko a aj keď je zamračené. Určite zainvestujte do kvalitných šiltoviek s teflónovým povrchom a najlepšie aj s krytom na krk a hlavne uši, do košieľ s UV ochranou ( doporučujem produkty Simms, ktoré majú tieto ochrany a bol som s ich kvalitou mimoriadne spokojný), a topánky na pohybovanie sa vo vode.

    

 

    

 

 

 

Vzory nástrah, ktoré som používal


 
 
Partneri