Predajne

BRATISLAVA

OD KOCKA Ružinov,
Seberíniho 14,
tel.: 02 / 4342 5404
mobil: 0918 795 627
Po - Pia: 9:00 - 18:00
So: 8:00 - 12:00

 
 

Mongolsko 2008 - videa


Mongolsko 2008 - článok


     Mongolsko je obrovská krajina, ktorá zo severu na juh má takmer 1200 km a z východu na západ 2600 km. Napriek tomu v nej žije len 2,5 milióna ľudí, z toho 1,5 milióna v hlavnom meste Ulanbátar. Najväčšiu časť územia pokrývajú stepy a púšť Gobi, ktorá je najvyššie položenou púšťou na svete. Na severe Mongolska sú však obrovské pohoria Altaj, Hentej a Changaj vysoké viac ako 4000 m, kde pramenia takmer všetky rieky Mongolska. Zaujímavosťou je, že ani jedna nemá tradičný prame?, ako pramenia naše rieky, ale všetky vytekajú z obrovských jazier vzniknutých roztápajúcim sa snehom horských masívov Hentej a Changaj.

     Čo sa týka životnej úrovne, musím povedať, že sa človeku nechce veriť, že pred 800 rokmi Mongoli ovládali celú ?ziu a pol Európy, že mali najprepracovanejší systém riadenia štátu, aký dovtedy ľudstvo poznalo a že pred ich armádou sa triasol celý svet. Éra Džingischána a Kublajchána je dávno preč, ale pri pohľade na život miestnych obyvateľov sa vám zdá, akoby ste k tej dobe mali oveľa bližšie. Miestny obyvatelia si žijú v Jurtách ako pred 800 rokmi, presúvajú sa zo svojimi stádami jakov, kôz, oviec, koní a tiav za pastinami. Vyznávajú naďalej svoj tradičný spôsob života a len veľmi pomaly prijímajú civilizáciu. Aj keď musím povedať, že také množstvo solárnych panelov na výrobu elektriky som nevidel nikde. Takmer každá Jurta ich mala. A viete, čo sa stalo s obrovskou a neporaziteľnou armádou Mongolov? Zničila ich nadutosť Kublajchána, ktorý chcel zničiť Japonsko a takmer celá armáda sa utopila na pobreží Japonska. Druhým úderom boli choroby, ktoré si priniesli zo sveta (mor z Európy) a odpor Čí?anov platiť dane. Zaujímavosťou je, že Mongoli boli skvelí bojovníci ale vo všetkom ostatnom sa museli spoliehať na Čí?anov. Tak sa stalo, že všetky historické dokumenty o Mongolskej ríši písali Čí?ania a po smrti Kublajchána aj ostali v Pekingu. Čí?ania celé storočia nechcú tieto dokumenty vydať a ani sprístupniť a tak Mongoli o svojej histórii  vedia len z prenosu informácii z pokolenia na pokolenie.

     Pomalé prenikanie civilizácie do Mongolska má však našťastie pre rybárov tú lepšiu stránku - divoké, neupravené a neznečistené rieky s obrovským množstvom divokých rýb. Aj keď je vidieť, že nájazdy rybárov tu zanechávajú svoju da?, musím povedať, že je to jedna z najkrajších častí sveta s nedotknutou prírodou, kde si rybár príde naozaj na svoje. Jedinou nepríjemnou stránkou pobytu v Mongolsku je cestovanie. My sme leteli 2 hod. z Prahy do Moskvy, kde sme čakali 4hod., potom sme leteli z Moskvy do Ulanbátaru 6 hod. a z Ulanbátaru na miesto – Tengys ďalších 6 hodín avšak helikoptérou. Samotné ubytovanie bolo veľmi naturalistické, ale presne také aké sme očakávali – drevenice s pieckou a drevenými prič?ami na ktorých sme spali v spacákoch. Stravovali sme v útulnej spoločenskej miestnosti, kde nám varili miestne kuchárky európsku stravu. Najväčšou hrôzou boli hordy myší, ktoré za tmy vyliezali a lozili všade aj po vás. S touto nepríjemnosťou sme sa vysporiadali tak, že sme nechali celú noc svietiť sviečku. Počasie bolo veľmi premenlivé (boli sme tam v druhej polovici septembra), s občasnými rannými mrazmi do -5 C, cez de? sa teplota pohybovala od 8 C do 25 C). Počasie sa denne menilo niekedy aj 3x, takže bolo  veľmi ťažké sa obliecť. Bývali sme v nadmorskej výške takmer 2000m a môžem povedať, že sme nestálosť počasia znášali veľmi dobre. Podľa m?a tá čistota vzduchu nám rozbehla imunitný a energetický systém, takže sme premenlivosť počasia znášali všetci veľmi dobre a pri spätnom pohľade sa mi ani nechce veriť, že som nepociťoval chlad, alebo sa sťažoval na počasie. Počasie možno vplývalo viac na aktivitu rýb, ktorá sa menila súčasne s počasím. Počas lepšieho prípadne nestáleho  počasia boli aktívne lipne a lenoky, počas drsného počasia (chlad, vietor, dážď) a po ustálení počasia boli aktívne aj tajmeny.

     Do Mongolska sme išli v prvom rade na tajmeny, ale chceli sme si zachytať aj lipne a lenoky. Naše želania sa splnili na 100% a zachytali sme si všetky ryby do sýtosti. Môžem povedať, že lipne, malé lenoky a v malej miere aj malé tajmeny sa tam chytali takmer na náhod, lenoky nad 50 cm sme chytili aj 3 za hodinu, ak sme sa vyslovene venovali chytaniu lenokov a tajmeny od 60 cm sme chytili za celý de? asi 10 ks. Veľkých tajmenov okolo metra sme dokopy šiesti chytili asi 20. Najväčšieho 120cm chytil Peter Bienek. Venovali sme sa prívlači a muškáreniu. Zo začiatku sme chytali aj na mŕtvu rybku, ale po čase sme zistili, že to nemá význam. Takmer všetky tajmeny (až na jedného) sme chytili na umelú nástrahu. Z umelých nástrah sa nám najviac osvedčili woblery zlato-hnedej farby s žlto červeným bruchom (AbuGarcia, Salmo a Niels Master), ktoré pripomínali lenoky, gumené nástrahy (pogy rybičky, kopyta) čierno-bielej kombinácie (Berkley Pulse Shad, Mikado....) na ktoré sme pochytali najviac tajmenov a streamre napodob?ujúce myšku alebo rybku (bielo orandžová kombinácia). Najväčší zážitok sme mali, keď na rieke Šargyn sme večer ťahali po hladine špeciálny výrobok zo starého woblera, potiahnutý kožou zo syslíka a zrazu nám na? zaútočil obrovský tajmen. Viete si predstaviť pomaly tečúcu vodu rovnú ako zrkadlo v ktorej sa odráža spln mesiaca a ktorú pomaly rozráža len náš syslík. Všade ticho, unavene krútite naviják a v duchu si hovoríte – to je posledný hod, a zrazu sa vynorí obrovská papula tajmena, ryba divoko vyletela z vody a z obrovským čľapotom dopadla späť. Priateľ Pepo, ktorý ťahal túto opachu ostal úplne zamrznutý a zabudol zaseknúť. Ja som už nechytal, len som sedel a pozoroval tento útok tajmena. V každom prípade však  tajmeny najlepšie reagovali na umelé pogy rybičky a gumené nástrahy s chvostíkom v tvare kopyta. Tieto nástrahy sme dokázali totiž zaťažiť ťažkým 60 g jigovým háčikom a dostať ich tak na dno aj v najsilnejšom prúde. Čo sa týka používania šnúr alebo silonov, tak sme nevideli žiaden rozdiel pri záberoch. Dokonca šnúry boli v kombinácii s fluorokarbonovým nádväzcom lepšie pre svoju nulovú prieťažnosť. Prúty sme používali podľa techniky lovu. Na wobler a jigy som používal Berkley Skeletor 20-40g, alebo Penn , Fenwick 80-120 pri ťažších nástrahách alebo na rybku. Muškárku som na streamrovanie používal  prúty osmičkový Sage Xi a šestkový Z-axis, ale ľutoval som, že som nemal trojkový prút na lipne. Navijáky sme mali pevné celokovové (AbuGarcia 700, Penn Sargus). Najdôležitejšie však bolo oblečenie. Nepotrebujete si zobrať neoprénové brodiace nohavice, stačia vám aj goretexové (Simms sme mali takmer všetci a všetci sme boli maximálne spkojní), ale potrebujete mať kvalitné funkčné oblečenie. Funkčné oblečenie vám zabezpečuje odvádzanie potu na vrchnú časť oblečenia, čím vás drží neustále v suchu, čo je základný predpoklad pocitu tepla (Simms Rivertek Midweight). Ďalšie vrstvy funkčného oblečenia musia byť materiálovo uspôsobené na to, aby vám vytvárali vzduchovú vrstvu, ktorá vás následne ohrieva (Simms Guide Fleece Bib a Pants). Ďalšia vrstva je windstopperová vrstva, ktorá vás chráni pred vetrom (Simms Windstopper DL Jacket). V prípade sychravého počasia s dažďom alebo snehom sa ešte ochránite nepremokavou vrstvou (Simms G3 Guide Jacket). Na hlavu doporučujem si dať nepremokavú, zateplenú čiapku (Simms Extream Hat). Takto oblečeným vám zaručene nebude zima, nebudete sa cítiť zbytočne ťažký a nemotorný, čo sme ocenili pri dlhých a náročných pochodoch.

     Chytali sme na 3 rôznych  riekach – Šiškid, Tengys a Šargyn. Rieka Šiškid (Biely Jenysej) tiekla priamo vedľa nášho kempu, bola široká aj 100 m a striedala perejnaté úseky s kľudnými úsekmi – prírodnými jazerami. Na tejto rieke sme chytali všetky druhy rýb – lipne, lenoky a tajmeny. Lipne sa chytali bežne cez 40cm a chytali sme ich buď na streamer, alebo na mikronymfy červeno-šedej farby. V zásade sa však dá povedať, že nám fungovali bežné mikro nymfy, ktoré používame na Slovensku v tomto ročnom období. Na sucho sme chytali málo, pretože sme mali len ťažšie prúty. Na streamer a nymfu perfektne reagovali aj lenoky a malé tajmeny do 60cm. Lenoky sa dali spolu s tajmenmi chytiť aj na woblery, pričom na 7cm a 9cm ste pokojne chytili aj lip?a. Lenoky nad 50cm bežne zaútočili na 11cm woblery. Najlepšie miesta boli na úseku, ktorý sa volal Veľký Saryk a Malý Saryk, kde rieka vytvárala množstvo ostrovov. Na Malý Saryk sme sa dostali raftom a najlepšie bolo tam aj prespať aj keď v ešte drsnejších podmienkach ako v základnom tábore, pretože cesta naspäť aj s celou výbavou trvala skoro 2 hodiny.

     Na rieke Tengys, ktorá bola mimoriadne studená, perejnatá a veľmi rýchla, sme chytili len lipne. Lipne v Mongolsku sú iné ako u nás. Majú mimoriadne veľkú a farebnú vrchnú plutvu väčšie ústa, väčšie a farebné plutvy, zlato-žltý chvost a sú mimoriadne bojovné. Pri zdolávaní bojujú ako slovenské, ale veľmi často vyskakujú a potriasajú hlavou. Najlepšie brali na krátku nymfu, ktorú brali pri zdvihnutí nymfy z dna, alebo na konci keď sa podržal prút a silon sa začal vyrovnávať (čiže nymfa plynule stúpala k hladine). Zábery boli jednoznačné a prudké, mnohokrát vás až razantnosť záberu prekvapila. Používali sme fluokarbon 0,16 až 0,23 (Orvis) a väčšie prvé záťažové nymfy, pretože prúd bol naozaj mimoriadny.

     Na púštnej rieke Šargyn sme chytali len tajmeny. Bola to nesmierne ťažká voda. Rieka mala veľmi pomalý spád a bola čistá. Ryby boli mimoriadne opatrné a nemohli sme si dovoliť žiaden prudší pohyb, alebo nejaký buchot na brehu. Museli sme sa schovávať a nahadzovať naslepo, pretože na mnohých úsekoch mala rieka vysoký breh, pri ktorom ryby stáli. Keď sme sa ukázali, okamžite odplávali. Rieka bola aj nebezpečná v tom, že keď ste brodili, aby ste nahadzovali do jamy na druhej strane rieky, mohli ste šliapnuť do pieskovej jamy, odkiaľ sa ťažko vyťahovala noha a stále vás to ťahalo hlbšie. Bolo to ako v močiari. Napriek tomu sme tu chytili najviac veľkých tajmenov a aj najväčšieho tajmena. Cesta na túto rieku viedla zo základného tábora cez kopec a trvala asi 2hodiny. Bol to však zážitok, pretože vidieť domáceho vodiča, ako sa prediera UAZ-om cez kamene a strmé zrázy, ktoré boli obtiažne aj na pešo a byť odsúdený na bezmocné pozorovanie či zvládne prekážku bol riadny adrenalýn.

 

 

 

 

 

Mongolsko 2008


Rieka Šiškid

Ubytovanie
 
 
Partneri